Anglický lekár devätnásteho storočia Reginald S. Southey (1835-99) študoval medicínu na London School of Medicine and Dentistry, pričom bol tiež študentom na Christ Church v Oxforde. Pokračoval v ďalších štúdiách v Nemocnici sv. Bartolomeja, ako aj v kontinentálnej Európe, a potom sa dostal do Nemocnice pre choroby hrudníka v Londýne, kde sa mimoriadne zaujímal o liečbu ochorení obličiek.
Keď Southey začal vykonávať medicínu, všetky veľké mestá mali k dispozícii kovotepcov, ktorí na požiadanie vyrábali chirurgické nástroje pre jednotlivých chirurgov. Lekári by experimentovali s úpravami svojich chirurgických nástrojov, aby dosiahli lepšie výsledky pre svojich pacientov. Po niekoľkých úspechoch by potom lekár zohnal výrobcu prístrojov, aby postavil prototyp. Ak by sa nový nástroj ukázal ako úspešný alebo by bol vplyvný lekár, výrobcovia nástrojov v celom meste by vyrobili kópie prototypu.
Dr. Southey strávil väčšinu svojho času ako pracovný člen „Komisie šialenstva“, predchodcu moderného psychiatrického oddelenia, ale mal veľký počet pacientov, ktorí trpeli anasarkou, nahromadením tekutiny v intersticiálnom priestore. .
Anasarca je výsledkom kapilárnej filtrácie presahujúcej lymfatickú drenáž. Tento stav často spôsoboval nahromadenie tekutiny v dolných končatinách u oboch pohlaví, opuch mieška u mužov a hlboké, mokvajúce žilové vredy, ak sa neliečil. Pred Southeym bolo najbežnejšou liečbou tohto stavu zabalenie kože do pevných látkových obväzov, ktoré boli také pevné, že sťažovali alebo znemožňovali pohyb.
Southey pozoroval, že kožné pľuzgiere spôsobené anasarkou unikajú tekutinou. Zdôvodnil to tým, že odtok tekutiny z tkanív pod kožnými ulceráciami môže túto chorobu zmierniť. Southey vložil pod kožu pevnú hadičku a pripevnil ju ku gumenej hadici, ktorá odvádzala tekutinu do misky. Procedúra bola úspešná, a tak svoj dizajn zdokonalil, pridal trokar a veľmi tenkú kanylu. Gumenú hadičku nahradil striebornou pipetou, aby sa dala znova použiť.
Následné úpravy dizajnu ešte viac zjednodušili používanie trokarov. Boli zmenšené, aby ich lekári mohli nosiť vo vreckách. Stali sa štandardom starostlivosti o liečbu ascitu.
Doktor Southey dokonca použil svoj vynález aj na sebe. Southey, syn poprednej anglickej autority na liečbu tuberkulózy, sa nakazil touto chorobou v ranom veku. V roku 1879 Southey oznámil Klinickej spoločnosti v Londýne, že na seba použil svoj trokar a do tohto hrudníka vložil drenážne trubice, ktoré mu umožnili pokračovať v práci.
